urad_pre_slovakov_hranici S finančnou podporou
Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí
Slovenčina (Slovenská Republika)Serbian (Latin)English (United Kingdom)

Slovenský národný dom
Slovački dom
Thumbnail imageThumbnail imageThumbnail image

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Dobanovce

Zemepisné charakteristiky a demografia

Dobanovce sa nachádzajú v juhovýchodnom Srieme, 25 km západne od Belehradu, vedľa diaľnice Belehrad – Záhreb. Patria do obce Surčín, najmladšej obce mesta Belehrad. Presné zemepisné koordináty Dobanoviec sú: 44° 49′ 22" severnej zemepisnej šírky a 20° 13′ 19" východnej zemepisnej dĺžky. Vedľa osady sa nachádza železničná trať Batajnica - Surčin - Ostružnica - Belehrad. V blízkosti je aj belehradské letisko. Najbližšia osada, v ktorej tiež žijú Slováci sú Boľovce.

Slovenský evanjelický kostol v Dobanovciach, 2010

Foto: ÚKVS

Podľa posledného sčítania z roku 2002 v Dobanovciach žije 8 128 obyvateľov. Najviac je Srbov 7 524, alebo 92,56%, potom Slovákov 232 alebo 2,85% a ostatní sú Chorváti, Čiernohorci, Rómovia, Macedónci, Moslimovia, Ukrajinci, Slovinci, Goranci, Albánci, Maďari, Rusíni, Rusi, Česi, Nemci. Podľa posledných troch sčítaní možno sledovať vzrast počtu obyvateľov. V Dobanovciach sa nachádza 2 353 domácností.

Špecifiká

Prechádzka dedinou Dobanovce v predvečerných hodinách, návštevníkom určite utkvie v pamäti, lebo v tom čase tuná možno vidieť, niečo čo sa už pomaly ani v najmenších vidieckych prostrediach nevyskytuje. Ulicami sa vtedy nádherne poprechádza asi desať koní, a je to iba jedna čiastka z počtu týchto domácich zvierat, ktoré vlastnia Dobanovčania. Jazdci ich buď osedlajú, alebo zapriahnu do voza tzv. fijakeru, do fijakeru posadia deti, členov rodiny a jednoducho predefilujú osadou. Húfne jazdy sa konajú v slávnostných dňoch, napr. počas Vianoc, 1. mája, alebo v čase keď sa pripomína na prvú posviacku chrámov. Vtedy sú kone a vozy operené rôznymi stuhami a pre turistov, ale aj domácich sa stávajú skutočnou atrakciou.

predvečerná jazda koní v Dobanovciach

Foto: ÚKVS

Z dejín Dobanoviec

Ako sídlo Dobanovce existovali už počas Tureckej nadvlády. Najstaršie konkrétne údaje sú zo XVI. storočia: roku 1546 bolo tu zapísaných 50 domácností, ktoré splácali daň. V období rokov 1713 až 1716 sa Dobanovce spomínajú ako osídlená dedina a roku 1720 je osada zapísaná pod týmto názvom. Roku 1732 bol vybudovaný pravoslávny chrám zasvätený Sv. Nikolovi. V rokoch 1766/67, keď bola dedina pripojená k územiu vojenskej hranice, v zápisniciach je evidované, že v dedine bolo 5 remeselníkov, dvaja obchodníci, jedna krčma, jedno mäsiarstvo a jeden veterný mlyn. V tom čase Dobanovce patrili surčinskej čate a po zrušení vojenskej hranice patrili obci Zemun. Nový pravoslávny chrám je vybudovaný roku 1803 a ten sa na tomto mieste, chránený štátom, nachádza aj dnes.

Začiatkom 19. storočia sa začalo osídľovanie Dobanoviec nesrbským obyvateľstvom. Slováci do Dobanoviec prišli v druhej polovici 19. storočia a v 60. rokoch 19. st. sa prisťahovali aj Nemci. Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, menej dobytkárstvom.

Slovenský národný dom v Dobanovciach, 2010

Foto: ÚKVS

Prvá slovenská rodina, ktorá sa nasťahovala do Dobanoviec prišla z Kysáča roku 1861. Bola to rodina Krajčová. O päť rokov neskôr sa sem nasťahovali ďalšie rodiny a to z Petrovca: Bažík, Brno, Sirácky, Križan, Severíni, Žila a z Kysáča: Vitíz, Čalo, Urban, Kardeľ, Medveď, Kohút, Marčok, Teplý (A. Vereš). Podľa Jána Siráckeho práve títo prisťahovalci z Kysáča a Petrovca v roku 1866 dali základ slovenskému osídľovaniu v Dobanovciach. Neskoršie sem prichádzali aj slovenské rodiny z Boľoviec a zo Starej Pazovy.

Svoj cirkevný život dobanovskí Slováci začali zariaďovať v druhej polovici 19. storočia, od roku 1891 ako fília patrili k surčinskej cirkvi. Prvým kurátorom bol Martin Žila. Roku 1900 v Dobanovciach žilo 313 Slovákov a nakoľko sa cirkev prisťahovaním nových osadníkov stále zmáhala, roku 1907 pristúpili k výstavbe modlitebnice. Pri posviacke petrovskí cirkevný zbor im daroval svoj starý oltárny obraz z 19. storočia. Predtým služby božie mali spoločne s evanjelickými Nemcami. Cirkevný zbor v tomto období patril už osamostatnenej cirkvi v Boľovciach.

Koncom 19. storočia, presnejšie roku 1890 bola v Dobanovciach vybudovaná nová školská budova a v nej roku 1908 bolo otvorené slovenské oddelenie, vtedy prichádzajú aj prví slovenskí učitelia. Dovtedy sa Slováci školili v rámci evanjelickej cirkvi a deti vyučoval surčinský kňaz. Dobanovskí Slováci mali možnosť vyučovať sa po slovensky do roku 1980.

Oltár v evanjelickom kostole v Dobanovciach, 2010

Foto: ÚKVS

Roku 1929 bola založená Slovenská čitáreň a trochu neskôr vybudovali v Dobanovciach aj Slovenský národný dom, v ktorom bol roku 1934 založený Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafarik. O udržanie národného povedomia, o činnosť spolku a vyučovanie v materinskom jazyku sa zakladal najmä učiteľ Ján Vitíz. Je zaujímavé, že prvý fotograf v Dobanovciach bol práve Slovák Ján Litavský a prvý elektrikár Pavel Litavský. Jeden z najvýznamnejších Slovákov, ktorý prispel k všeobecnému rozvoju spoločenského, cirkevného, školského a spolkového života, ale vôbec aj samej osady bol učiteľ Ján Galát.

Založením Slovenského národného domu sa všetky kultúrno-spoločenské aktivity dobanovských Slovákov konali pod jeho strechou. Tento dom bol dostavaný v rokoch 1967-1968 a vtedy vybudovali aj sieň, v ktorej mohli pôsobiť rôzne odbočky Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik. Tieto miestnosti boli roku 2007 zbúrané a podnes sa čaká na ich rekonštrukciu.

farský úrad v Dobanovciach

Foto: ÚKVS

Slováci, ktorí v súčasnosti žijú v Dobanovciach, majú domy v ulici Janka Čmelíka, vo Vojvodinskej ulici a v ulici Ugrinovskej, kde sa nachádza aj Slovenský dom a fara Slovenskej evanjelickej cirkvi. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom, avšak tá mladšia generácia cestuje za prácou do Belehradu, kde sa tiež zapisujú do stredných alebo na vysoké školy. V Dobanovciach je aj Slovenská ulica, ale v nej dnes žije iba niekoľko slovenských rodín. V centre osady sa nachádza Slovenský evanjelický kostol a farárom je Ján Vinkovič, farár boľovský a senior sriemsky. Kostol bol renovovaný a posviacka vykonaná v septembri roku 2009. Odvtedy sa bohoslužby v letnom období konajú v kostole a v zimnom na fare. Roku 2008 na Slovenskom cintoríne bol postavený aj dom smútku. Pri cirkvi sú občas aktívne aj deti a mládež a každoročne na Štedrý večer pripravia program a pravidelne sa zúčastňujú aj na Stretnutiach evanjelickej mládeže.

V súvislosti so školstvom treba povedať, že sa v súčasnosti na Základnej škole Stevana Sremca po slovensky nevyučuje. Pokusy o výučovanie slovenského jazyka ako fakultatívneho predmetu boli, ale nezažilo to dlho. V školskom roku 2004/2005 hodiny slovenčiny navštevovalo 40 detí a 10 dospelých. Nakoško táto fakultatívna výučba bola prerušená, dobanovskí Slováci plánujú organizovať tzv. ambientnú výučbu, podobne ako je to v Boľovciach.

Turizmus

Dobanovce sú ideálnou lokalitou pre milovníkov rybolovu. Nachádza sa tu niekoľko kanálov, ako súnapr.: Begej, Galovica, Pašića bara.

V Dobanovciach sa každoročne organizuje dedinská oslava Preobraženje, ktorá trvá až sedem dní. Oslava je bohatá kultúrno-umeleckým programom, uskutočňujú sa rôzne vystúpenia, aktivity a festivaly lokálneho rázu. Členovia jazdeckého klubu zapriahnu kone do vozov a defilujú dedinou. V evanjelickom a pravoslávnom kostole sa konajú slávnostné služby božie.

SKOS Šafárik, Dobanovce

Fotografiu poskytol Žeľko Čapeľa

Kultúrny život

Kultúra Slovákov v Dobanovciach a ich materinský jazyk sa okrem v cirkvi pestuje aj v rámci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik, ktorý v prvom desaťročí 21. storočia úspešne pracuje a slovenskú mládež zoskupuje najmä vďaka kultúrnemu dejateľovi Žeľkovi Čapeľovi. Činnosť spolku bola po dlhšej prestávke obnovená roku 2002, keď sa rozprúdila najmä tanečná, ale aj spevácka skupina. V rámci spolku pôsobí aj ženská odbočka, ktorá sa zaoberá prevažne ručnými prácami, vyšívaním a pripravovaním krojov pre tanečníkov a ktorú v súčasnosti vedie Katarína Karaseková.

Katarína Mosnáková

Slováci v Dobanovciach 1861 - 2011
150 rokov 

Slováci v Dobanovciach 1861 - 2011


YouTube

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Facebook stranica


prava_icon_jankoprava_icon_winprava_icon_ampprava_icon_rf
link
Radio SKUS hrdinu Janka Čmelíka - Stara Pazova
skus-radio-logo-maliwinampwindows_media_player1357851722_17-Quicktime1357851788_realplayer

Prijatelji Društva

radazavodzakulturuurad_pre_slovakov_hranicihlasludukulpinszsz surcingrb_beogradakultura_vojvodinaradioStaraPazovamin_spoljslovak_aidautoservis_asaromamss
babkabibianasrbija-stat
home Ugrinovačka 120, Dobanovci 11272
Beograd, Srbija
account Br.računa: 355-1041639-66; PIB: 102621907
Devizni račun € (Vojvođanska banka): RS35355000320011962540
Uputstvo za uplatu €: Europe Australia USA Canada
mail kpdsafarik@hotmail.com
kpdsafarik@beotel.net
telephone

+38163585211

maps_logo